Tak už prešiel mesiac, odkedy som napísala posledný blog. Konečne som troška pohla s diplomovkou, tak sa môžem povenovať aj tomuto druhu písania. V hlave mám plno neusporiadaných myšlienok, každá by chcela vyjsť na povrch… ale dnes budem písať o ňom.
Bez neho by som nezvládla dostať sa do posledného ročníka VŠ, po psychickej ani finančnej stránke. On je ten, ktorý ma vždy podporí v najťažších chvíľach. Tlačí ma von z mojej komfortnej zóny a tak núti prekonávať môj strach a posúvať hranice, kam dokážem ísť. Keď sa bojím a mám o sebe pochybnosti, že je niečo príliš ťažké a ja to nedokážem, on je ten, ktorý mi dokáže opak. Hovorí sa, že za každým mocným mužom stojí silná žena. Veru, platí to aj naopak. A pri ňom sa cítim silnejšia ako kedykoľvek predtým.
Je známy svojím výrokom: „Prečo nie?“. A naozaj, skúste si položiť túto otázku niekoľkokrát za sebou po tom, čo ste na niečo odpovedali nie. Po prvej otázke možno ešte budete mať nejakú zmysluplnú odpoveď, na piatykrát už ťažko. Nakoniec zistíte, že za vaším nie sú často len obavy alebo pohodlnosť.
No aby sme sa dostali k pointe, môj priateľ je moslim.
(predýchajte)
Už vidím tie komenty, hejty, nenávisti, varovania. Ale aj tak to potrebujem sem pridať. Pretože Slovensko potrebuje poznať viac príbehov o dobrých moslimoch. Naša krajina vie o islame len veľmi málo a keď už niečo z médií počujú, ide o nejaký teroristický útok. Fakt ľudia, moslimov je vo svete 1,6 miliardy. Keby všetci chceli vyvraždiť nemoslimov, tak tu už dávno nie sme.
Tým samozrejme netvrdím, že všetci moslimovia sú zlatíčka. Islam má tiež niekoľko rôznych podskupín, ktoré si Korán vysvetľujú rôzne, veľkú rolu hrá samotná krajina, mesto/dedina odkiaľ človek pochádza a v neposlednom rade vplyv rodiny a vzdelanie. Často stačí jeden chorý človek, ktorý pod zámienkou bohabojnosti ovplyvní ďalších, aby konali zverstvá. Podobne ako to bolo pri 2. svetovej s Hitlerom.
Ja vás len prosím, posudzujte človeka podľa človeka. Chápete, nie? Každý sme individuálny. Môj otec je alkoholik, znamená to, že automaticky ja som tiež? Tvoj brat je zlodej, si hneď aj ty zlodejom?
Môj priateľ je úžasný človek a mala som tú česť spoznať kopec jeho kamarátov, ktorí sú tiež super. Jasné, je tam veľa kultúrnych rozdielov, ale vzhľadom na odlišný backround je to prirodzené.
Sme spolu už skoro 3 roky. Hoci to pre všetkých znelo na začiatku strašidelne, keď ho moja rodina a priatelia spoznali, nikto s ním nemal problém. Je to jednoducho normálny vzdelaný človek, ako všetci ostatní. A neverili by ste, ale čo sa týka hodnôt, morálnych zásad a toho, ako by mal človek žiť, nie sú naše náboženstvá až také rozdielne. Ale o tom zas v nejakom inom blogu.
Nebojte sa, nie som zase taká naivná a neočakávam, že nebudú žiadne problémy. Rozmýšľame nad našou budúcnosťou, nad rozdielmi aj podobnosťami, ako vyriešime určité životné otázky a podobne. Ale momentálne so všetkou láskou, ktorú k nemu v srdci mám, nedokážem sa rozísť s človekom, ktorého milujem, len preto, lebo niekto si myslí, že je to nesprávne. Lebo niekto v komentári na modrom koníkovi napíše, že mu takéto manželstvo nevyšlo. Nikdy nemáte istotu, že vám to s danou osobou vyjde, hoci by vám aj všetky hviezdy a okolnosti boli naklonené.
A milujem ho.
Takže… Prečo nie?