sissy

Pred pár dňami som zachytila jeden výrok, že kto chce a má čo svetu povedať, mal by mať nejaký blog, podcast, videá alebo podobne.

Tak som tu opäť po dlhom čase. Oprášila som laptop (doslova) a píšem. Odkedy mám tablet, tak sa mi túto moju mašinku v rokoch zapínať nechce. A predsa, poriadna starosvetská klávesnica sa pri písaní vždy zíde a autokorekt ma niekedy vážne vytáča.

Písomná forma mi je akási bližšia a desím sa obrazu a zvuku. Nechcem, aby ma niekto spoznal, aby si spojil dané myšlienky s osobou. Ibaže by sa niekomu páčili, to by bola iná vec. Ale v dnešnej dobe hejtu je to asi takto lepšie.

Dnešný blog je v podstate o ničom. Len také menšie uvoľnenie nahromadených myšlienok a upgrade mojej situácie a posledného roka.

V marci som štátnicovala, potom som bola na krásnom výlete v Budapešti, v apríli mi zomrel otec, o týždeň na to som odovzdávala diplomovku, v máji posledná štátnica a obhajoba diplomovky, v júni promócie, potom hľadanie práce, životopisy, úrad práce atď. Medzitým cestovanie z a do Nemecka za priateľom. V auguste a septembri sme absolvovali intenzívny kurz nemčiny a od októbra som začala pracovať v labáku v „Dojčlande“, 10 hodín cesty autom od mojej rodiny a asi 5 hodín od priateľa a kamošov.

Warum nicht?

Tak som tu 3 mesiace sama ako prst a aj tento blog má slúžiť mojim pokusom úplne nezabudnúť na môj milovaný materinský jazyk.

Je zaujímavé, aké rozmery národnej hrdosti nadobudne Slovák v zahraničí. Naozaj sú predstavy o tomto živote z pohľadu Slováka na Slovensku úplne iné, ako je realita. Aj moje boli. Ale o tom v inom blogu.

Ďalej sa učím nemčinu, v máji mám skúšku v Goethe Institut a potom sa mi hádam dostane aj uznania môjho diplomu v spomínanom Nemecku.

To sú moje predsavzatia do nového roku.

A samozrejme schudnúť a zdravšie žiť 😀

Čaute